Exponenciálne technológie vs. lineárna vláda

Exponenciálne technológie vs. lineárna vláda

Sú (minimálne) dva spôsoby riešenia problémov – pomocou podnikania a pomocou politického procesu. Myslím si, že podnikanie je morálnejšie (pretože riskovanie vzácnych zdrojov rovnako ako zisk je súkromné – a teda ak sa to nepodarí, zaplatí to súkromný podnikateľ). V nasledujúcej epizóde podcastu ukážem, že má aj lepšie štrukturálne vlastnosti ako centralizované politické riešenia. V tomto blogu chcem povedať to, že ak je odvetvie, v ktorom daný problém riešime v exponenciálnom rozvoji, dokonca aj úplne na začiatku, najlepšie čo môže štátny úradník je rýchlo uhnúť z cesty. Exponenciálne technológie lineárne politické riešenia prevalcujú. Je to ako snažiť sa pilníkom na nechty ísť na Mt. Everest..

Nedávno som písal blog o vzdelávaní v exponenciálnej dobe a s Robertom Chovanculiakom sme v jednej epizóde podcastu rozoberali, prečo chudobné deti v slumoch chodia do súkromných škol, aj napriek tomu, že štátne školy existujú a sú zadarmo. Konkrétny úryvok celej tejto časti je tu:

Celý podcast tu

V blogu som spomínal aj vytvorenie Čítanky pre urodzené slečny, ktorá umožní miliónom detí získať vzdelanie bez toho, aby bolo treba učiteľov, školy a podobné inštitúcie. Miliónom chudobných detí v Afrike, ktoré nevedia po anglicky. Ak ste nevideli, pozrite si víziu.

Aby ste si nemysleli, že je to niečo, čo bude o dvadsať rokov, 1. marca 2017 sa ide do druhého kola, s piatimi hotovými produktami, ktoré budú súťažiť o to, ktorý je najlepší – súťažiť budú v reálnych afrických dedinách o to, ktorý z týchto open-source produktov najlepšie deti vzdelá v základných veciach.

Niektorí ľudia tu hovoria o reforme slovenského školstva, s cieľom vytvoriť politickú stranu, získať dostatočný volebný výsledok na to, aby získali ministerstvo školstva a tak zreformovať školstvo. Sú pripravení zažiť svoj “Kodak moment”?

Ak si myslíme, že edutech – vzdelávacie technológie – nastupujú na exponenciálny rozvoj (čo si myslím nie len ja, všimnite si internet a všelijaké coursery a podobne – podrobnejšie som o tom písal v spomínanom blogu), dokážeme vzdelať obrovské množstvo ľudí za stále menej peňazí, kdekoľvek na svete. To je tá exponenciála. A štát rieši “platy učiteľov”, čo je podľa mňa absolútne nezmyselná otázka.

Poďme si pozrieť ako ten “Kodak moment” vyzerá. Keď prišlo R&D oddelenie Kodaku za boardom a predstavili im obrovský (fyzicky) 0.1megapixel digitálny fotoaparát, Kodak povedal: “My sme v biznise krásnych fotografií s obrovským rozlíšením a žijeme z filmov a fotopapiera, choďte s týmto preč”. Čo si neuvedomili, že k dnešnému iPhone 7 fotoaparátu je len 7 exponenciálnych krokov – stačí sedemkrát zdvojnásobiť tých 0.1MP! (0.1x(2^7) = 12.8). Na začiatku to vyzerá stále ako nula – 0.1, 0.2, 0.4, 0.8. Všetko veľmi zlá kvalita. Porovnajme si to na fotke auta z diaľky:

Kodak v roku 2012 skrachoval. Instagram (okrem iných firiem) ich podľa mňa nahradil, je v rovnakom biznise “uchovávania spomienok”, aj keď nevlastní ani nevyrába jediný fotoaparát – lebo už prebehla dematerializácia a demokratizácia a fotoaparát majú najlacnejšie telefóny, ktorých je v Afrike miliarda. Instagram kúpil Facebook za miliardu dolárov, momentálne je to pre nich 30 miliárd dolárový asset.

Tento Kodak moment sa práve deje vo vzdelávaní.

Štátny úradník a ľudia, čo to nevidia vám povedia: “Choď do kelu so svojimi vzdelávacími programami pre bohatých bratislavčanov, ktorých učíš po večeroch programovať, ja riešim globálny problém vzdelania pre cigánsku osadu pri Terchovej, nie vzdelanie bohatých belochov z Bratislavy”. Lenže kým sa niekto dostane do vlády a bude ministrom školstva, kým dobojuje s úradníkmi, celou mašinériou, so svojimi koaličnými partnermi a podobne, nastane tak 5 zdvojnásobení a môže tam prísť akurát tak zhasnúť svetlo.

Lineárne rozmýšľajúca a fungujúca vláda so svojim slimáčim tempom postupného boja proti úpadku (ani nie rozvoja) podľa mňa nemá šancu proti exponenciále. Môže tak maximálne uhnúť z cesty. Teraz to znie smiešne, je to ako tsunami, ktoré ešte z brehu ani nevidno, zdvojnásobuje sa pomerne málo aktivít (ale aj tie na Slovensku sú a je ich pomerne dosť). Keď ale tsunami príde k brehu, prevalcuje celý štátny školský systém skôr ako sa úradník stihne nadýchnuť.

Ja chcem byť súčasťou tej exponenciály, nie toho lineárneho akože zlepšovania niečoho, čo treba akurát tak vypnúť, aby to nemíňalo zdroje. Kto chce byť posledný šéf Kodaku v 2012, ktorý vypĺňal formuláre na podanie bankrotu? Ja chcem byť Instagram.

O knihe

Tento článok je súčasťou mojej pripravovanej knihy “Hackni sa!“, ktorej crowdfunding kampaň práve prebieha. V prípade, že vás tento článok zaujal, budem rád, ak sa do nej zapojíte – dostanete okrem finálnej knihy, ktorá bude vydaná na jeseň 2019, aj prístup k niektorým ďalším zaujímavým článkom, ktoré doteraz neboli zverejnené. Ak sa vám tento článok páčil, verím, že sa vám bude páčiť celá kniha aj ostatné články. Za každú podporu vydania knihy budem vďačný.