Vzdelávanie (sa) v exponenciálnej dobe

Vzdelávanie (sa) v exponenciálnej dobe

Tento text je o učení sa, ale nie je o tom, aké drobné zmeny by mal štát urobiť v inštitucionalizovanom školstve. To je podľa môjho názoru obrovský dinosaurus, ktorému vystrieť ohnutú chrbticu nedokážu ani stovky reformátorov. Hovorím o vzdelávaní sa počas celého života.

Rytmus života

Posledné roky funguje model inštitucionálneho vzdelávania v následnosti základná škola, stredná škola, vysoká škola. Potom človek pracoval až do dôchodkového veku v jednej firme (továrni a pod.) a potom išiel na dôchodok. Ľudia sa zameriavajú na to, že už nepracujeme pre jednu firmu dlhodobo, ale práce striedame. Preto je na čase sa zamyslieť aj nad ostatnými časťami života.

Začnem dôchodkom - podľa mňa s dlhodobo rastúcou dĺžkou života a zvyšovaním dynamiky našich životov si nemôžeme dovoliť predpokladať, že od 70-ky budeme oddychovať. Čo je ešte dôležitejšie - predpoklad, že oddychovať budeme až potom je ešte nebezpečnejší. Ľudia, ktorí takto rozmýšľajú sa dlhého odpočinku na dôchodku nedožijú, preskočia rovno k odpočinku večnému. Uvoľňovanie stresu je dôležité a oddychovať treba počas celého života.

Prostredie v ktorom fungujeme sa radikálne mení. Vznikajú technológie, o ktorých ste pred desiatimi rokmi mohli čítať maximálne v scifi knižkách. Vznikajú nové odvetvia priemyslu. Nové typy zamestnaní. A tieto zamestnania dosť často meníme. Funguje teda pre pracovné vzdelávanie model “keď som mladý naučím sa a celý život z toho ťažím”? Nefunguje.

Takže - pracovať a produkovať chceme, aby sme si mohli užiť aj trochu voľna. A na prácu a produkciu potrebujeme vzdelanie. Jeho obsah včera možno neexistoval. Vzdelanie potrebujeme samozrejme aj na život samotný. Model, ktorý súhlasí s týmto pohľadom na svet je veľmi dynamické striedanie vzdelávania, práce a oddychu. Nemusí byť úplne rovnomerné ani pravidelné. Pol roka práca, dovolenka v Thajsku, niečo sa naučiť, nová práca (na to nie je potrebné zmeniť zamestnávateľa, firmy sú v dnešnej dobe tak dynamické, že stále treba robiť niečo iné), dovolenka v Tatrách, čítanie kníh po večeroch, cez víkend online kurz, … (Aby ste si to nevysvetlili nesprávne - to neznamená, že všetky peniaze na oddych máte minúť hneď, treba šetriť aj na dôchodok, keď vaše telo bude menej zvládať pracovať).

Klasické rypnutie do štátu: Oddych a vzdelávanie sú natoľko dôležité, že ich jednoducho nemôžeme nechať na štát, lebo výsledok je taký ako všetko, do čoho sa pustí štát - nízka kvalita a výsoká cena.

Prosumers a sharing economy vo vzdelávaní

Nassim Nicholas Taleb napísal jedného dňa na Facebook, že robí intenzívny kurz pre ľudí, ktorí sa chcú naučiť pracovať s rizikom. S kolegami sme neváhali a rozhodli sme sa ísť sa vzdelať Nebolo to náhodné, riziko a počítačová bezpečnosť idú ruka v ruke a Taleb má na riziko dosť unikátny pohľad. Na tom, čo sme sa naučili zakladáme teraz nový produkt.

Nassim Nicholas Taleb povedal, že skúša “sharing economy” na vzdelanie. Niekto niečo vie, niekto sa to chce naučiť - týchto ľudí treba prepojiť. Nemusí sa to odohrávať v niečom, čo nazývame škola alebo univerzita. Stačí pripraviť kurz, prenajať miestnosť a vzdelávanie sa môže začať.

Keď sa niekto potrebuje naučiť niečo, čo viem ja, dokážem spraviť kurz a odovzdať svoje vedomosti alebo skúsenosti. Každý je producent aj spotrebiteľ vzdelania, či si to uvedomuje alebo nie. Vzniká tzv. prosumer, človek, ktorý je zároveň producent (producer) a spotrebiteľ (consumer). Prvýkrát som tento termín počul pri debate o mikrovýrobe energie a jej zdieľaní. Potom som si uvedomil, že v mnohom takto fungujem - prenajímal som byt cez Airbnb a zároveň som ich služby využíval na bývanie. Fantastické.

Sharing economy a prosumers sú tiež alternatívou pre vyššie vzdelávanie. Namiesto toho, aby som chodil jeden až desať semestrov na prednášky, objednám si časovo úsporný intenzívny kurz od top odborníka, ktorý sa nám bude venovať a všetko nám vysvetlí a zodpovie na otázky. Presne toto urobil Taleb a ja dúfam, že sa ešte ocitnem na oboch stranách tejto rovnice zdieľania vedomostí.

Čítanka pre urodzené slečny

Poďme sa teraz pozrieť na základné vzdelávanie. Neal Stephenson v knihe Diamond Age popisuje budúcnosť, v ktorej dávno zanikli národné štáty a pod dozorom Celosvetového ekonomického protokolu bojujú o vplyv fýly, kmeňovo-firemné kultúry, z ktorých najmocnejšia je Nová Atlantída. Tá funguje na princípoch viktoriánskeho anglicka. John Hackworth na zakázku vyvinul interaktívny vzdelávací nástroj “Obrázková čítanka pre urodzené slečny”. Prvý exemplár knihy sa však dostane do rúk dievčatku z najnižšej triedy. Časť kde jej čítanka vysvetľuje fungovanie Turingovho stroja sa mi obzvlášť páčila.

Na základe tejto knihy vznikol v X-Prize projekt pre skutočnú čítanku pre urodzené slečny. X-Prize organizuje súťaže na vyriešenie veľkých problémov sveta a jedným z nich je vzdelávanie detí v Afrike. Problém nedostatku učiteľov a chýbajúcej infraštruktúry chcú riešiť aplikáciou pre ultralacný tablet - a táto moderná čítanka naučí deti čítať, písať a počítať - bez ohľadu na to, akým jazykom hovoria. Projekt je open-source a teda ho môže používať ktokoľvek. Deti sa tak dokážu vo svojej komunite učiť a ideálne by bolo, keby im rodičia vštepili morálku a podobne.

Pre stredné a vyššie vzdelanie existujú klasické koncepty virtuálnych tried (Khan Academy, Coursera), …

Čo na to Ľudovít Štúr?

Raz som mal prednášku o Bitcoine pre stredoškolákov (a ich pedagógov). Na začiatku som sa opýtal, kedy sa narodil Ľudovít Štúr (bez wikipedie netuším, takže by som uveril akejkoľvek odpovedi). Potom som sa opýtal ako vznikajú nové eurá. Na prvú otázku som dostal odpoveď (vraj bolo nejaké dvesté výročie), na druhú otázku som nedostal žiadnu odpoveď (Ak vás odpoveď zaujíma, odporúčam knihu Zlé peniaze http://zlepeniaze.eu/ od Juraja Karpiša).

Koľkokrát som potreboval poznať dátum narodenia Ľudovíta Štúra za posledný rok: 0

Čas strávený zarábaním peňazí: cca 30-40 hodín týždenne

Prečo nikto nevie, odkiaľ sa berú? Možno by ľudia chápali lepšie ako sa získavajú, aké sú v nich riziká a pod.

Ako sa teda učiť? Môj spôsob nie je “pekne poporiadku”. Najprv potrebujem vedieť najdôležitejšie veci. Myslím, že klasický spôsob “postavme si teóriu od základov” je dôležitý vo vede kvôli dôkazom, aby sme vedeli, čo sú axiómy, čo z čoho vyplýva a podobne. Ale na učenie treba najprv vedieť najdôležitejšie veci.

Napríklad tieto:

  • Spánok (robíme to 8 hodín každý deň, to je dosť času. Navyše, ak máte nanič spánok, je to veľmi pravdepodobne prvá vec, ktorú treba v živote vyriešiť. Čo sme sa o spánku naučili? Je to minimálne pre mňa jedna z najpodstatnejších vecí vôbec, lebo dokáže výrazne ovplyvniť ako sa cítim zvyšný čas, kedy nespím)
  • Príjem potravy a výroba energie - koľko potravy potrebujeme? Ako fungujú mitochondrie? Čo je výživné jedlo?
  • Rozmýšľanie a učenie sa - ako rozmýšľať? Čo keď nám nefunguje mozog tak ako by mal? Ako sa učiť?
  • Ekonómia a práca - ako robiť správne veci? Ako prinášať tomuto svetu hodnotu vo finančnom modeli, ktorý nám vyhovuje?

Všetky tieto veci sú oveľa dôležitejšie ako Ľudoviť Štúr. Robíme ich pravidelne, takmer každý deň. A väčšinou absolútne nerozumieme ako fungujú.

Ako sa teda učiť? Zodpovedaním si na najdôležitejšiu otázku - čo teraz neviem a mal by som vedieť, aby všetko ostatné bolo ľahšie?

Odpoveď je v každom momente pre každého iná, napríklad

  • Ako sa naučiť sústrediť sa a byť prítomný, robiť veci s vedomím a nie ako zombie. Možno ani nemusíte robiť 8 hodín denne, keď tomu dáte 4 hodiny naozajstného sústredenia. Rozmýšľanie treba zapnúť.
  • Ako sa naučiť hýbať sa, aby vaše telo malo veľa energie.

Samozrejme, môže to byť aj klasické vzdelanie, teda “naučiť sa nový programovací jazyk”. Iba hovorím, že to tak byť nemusí a môžeme sa učiť všeličo.

Decentralizácia

Nie som úplne proti inštitucionalizovanému vzdelávaniu. Ale ako pomalý nudný moloch potrebuje decentralizovať. Uvoľniť staré koncepty, umožniť školám učiť čo chcú, umožniť rodičom a deťom vybrať si školy. Ľudia sa často pýtajú kde začať. Pre mňa je politický proces absolútne neprijateľný. Začať treba v prvom rade od seba - zobrať zodpovednosť sa svoje dlhodobé vzdelávanie. Vykašľať sa na certifikáty a vysokoškolské tituly a učiť sa to, čo naozaj potrebujeme.

Druhý krok je stať sa aj producentmi vzdelania. Zakladať formálne školy, hackerspaces, robiť prednášky, písať, odovzdávať znalosti. Takto namiesto čakania na zmenu štátneho dinosaura sa postaráme o pozitívnu zmenu už teraz.

Záver

Rozmýšľajme o vzdelávaní a rozmýšľajme, čo sa dá robiť inak. Svet okolo sa mení rýchlo a nesnažme sa trochu vylaďovať to, čo tu máme, ale zamýšľať sa - ako dosiahnuť cieľ (vzdelanie) s nástrojmi, ktoré máme k dispozícii?

Môže to byť napríklad:

  • automatizované vzdelávanie (Čítanka pre urodzené slečny) pomocou tabletov
  • homeschooling (nezverte svoje deti štátnej škole!)
  • doplnkové vzdelávanie (krúžky, …)
  • intenzívne kurzy od top odborníkov (prosumers)
  • hackerspaces a iné paralelné vzdelávacie inštitúcie (Praha: Paralelní Polis, Bratislava: Progressbar, zvyšok sveta: hackerspaces.org).
  • online kurzy od top odborníkov
  • projekty a výzvy, ktorým sa vystavujeme a vďaka nim sa učíme nové veci
  • komunita, v ktorej sa pohybujeme - zdieľajme vedomosti a skúsenosti navzájom. Môj kolega a kamarát Tomáš Zaťko vymyslel, že vždy keď ideme na chatu, máme tzv. lightning talks. Sú to krátke prednášky (zvyčajný limit býva 10 alebo 15 minút), na ktorých si povieme, čo zaujímavé riešime, normálna prezentácia. Naposledy som videl veľa fotiek zvláštnych objektov v telách z urgentného príjmu, dozvedel som sa ako asi prebieha vývoj nových peptidových antibiotík, Tomáš nám vysvetlil ako sa mu podarilo zmobilizovať polku mesta na Bublifukovanie a ja som hovoril o vlajke. Super nápad, včera sme to robili aj s našou návštevou doma, rýchle privátne lightning talks s rozhovorom.

Na záver dávam ešte do pozornosti môj podcast, ktorý je pokusom vzdelávať dospelých v tom, čo ich škola nenaučila - ako mať kvalitný a úspešný život. Samozrejme, môj pohľad, každý je iný.

Obzvlášť odporúčam epizódu, v ktorej Robert Chovanculiak vysvetľuje prečo chudobné deti v slumoch chodia do súkromných škôl aj napriek tomu, že štátne školy existujú a sú “zadarmo”. Konkrétny úryvok tejto časti tu:

Celý podcast tu.

Odporúčam pozrieť aj môj novší blog, ktorý sa tiež dotýka konfliktu medzi exponenciálnymi technológiami a lineárnymi vládami - na príklade vzdelávania.

Comments

Written by Juraj Bednár //