S pilníkom na nechty na Mt. Everest: Podpora startupov a elektrických/samoriadiacich aút

S pilníkom na nechty na Mt. Everest: Podpora startupov a elektrických/samoriadiacich aút

Tento blog je čiastočne ďalšou reakciou na sériu Michala Meška Zápisky z budúcnosti, konkrétne na diel o samoriadiacich autách. Aj tento diel je v skutočnosti super a odporúčam ho prečítať. Objavujú sa v ňom dva sentimenty, ktoré sa mi nepáčia a rád by som ich čitateľom (mojim aj Michalovým vyvrátil), aj keď ho chápem. Jedná sa o štátnu podporu podnikania a nových technológií.

Podpora exponenciálnych technológií

Začnem špeciálnym prípadom. Vidíme trend, ktorý z nejakého dôvodu “ovládne svet” a myslíme si, že bude mať exponenciálny rozvoj. Keby sme tak vedeli nasadnúť na vlak ktorý nám priniesol mikročipy, Internet alebo mobilné telefóny skôr a ťažiť z neho. Dali by sme ľuďom prácu a mali by sme výraznú konkurenčnú výhodu oproti iným krajinám, kde na tento trend nasadli až neskôr.

Mýtus “firstcomera”

Predstavte si, že sú deväťdesiate roky. Žijete v zaostalej krajine, ktorá nemá ani len pevné linky a začínajú vznikať mobilné siete pomocou skvelej škandinávskej technológie NMT (Nordic Mobile Telephone). Potešíte sa, lebo ako telekomunikačný operátor nemusíte k ľuďom ťahať káble (ušetrené kapitálové výdavky) a postavíte skvelú mobilnú sieť, budete pred krajinami, ktoré telefónnu sieť majú vybudovanú a dokážete ju prevádzkovať. A pokryjete celú krajinu. Vsadíte (správne) na to, že mobilné siete sa stanú exponenciálnou technológiou.

O päť rokov si uvedomíte, akú hlúposť ste urobili - ušetrili ste síce na budovaní pevnej siete, ale vybudovali ste sieť pomocou nesprávnej technológie, navyše v momente, kedy bola najdrahšia. Beriete do ruky graf cien infraštruktúry mobilnej siete a mobilných telefónov, pravítko a spomeniete si na lineárne vs. exponenciálne kroky. Ak by ste budovali niečo, čo má lineárne ceny alebo rozvoj technológie je lineárny, oplatí sa byť medzi prvými. Pretože ceny klesajú len lineárne, ale vy dokážete ťažiť z počtu zákazníkov, zo skúseností, z dlhého marketingu.

Ak ceny klesajú exponenciálne, kupovať a robiť investíciu v čase, keď tá exponenciála začína je najhoršia investícia ever. V tej dobe je najväčšie riziko (technológia bude nahradená inou technológiou, ľudia novú technológiu nepríjmu, nebudú za ňu chcieť platiť, …).

Konkurenční mobilní operátori počkali na GSM siete, ktoré majú nejakú kompatibilitu aj keď pribúdajú “Gčka” - minimálne v zariadeniach. Budujú jednu sieť vďaka tomu, že SIM karta ktorá funguje na novších sieťach funguje aj na starších - aj napriek tomu, že “do vzduchu” sa vysielajú úplne iné vlny. Ak počkali dostatočne dlho, tak sa stalo toto:

  • Splácate utopený náklad v NMT sieti, ktorá vám je úplne nanič. Pridelené frekvencie sa snažíte využiť inak, hardvér sa snažíte predať nešťastníkom z iných krajín, ktorí sa rozhodli zastaralú sieť držať pri živote, ale kupujú second hand zariadenia, lebo nové nikto nevyrába. Keďže v rovnakej situácii ako vaša firma sú ďalšie desiatky firiem, cena týchto zariadení sa blíži k nule.
  • Vybudovali ste novú GSM sieť, aby ste boli na tomto novom trhu prví. Zaplatili ste vyššie ceny, investícia do novej siete bola veľká. Príde konkurencia, ktorá nakúpi novú sieťovú infraštruktúru (alebo staršie modely zariadení za výpredajovú cenu) a keďže nemali náklady na to, že boli prví, budú mať nižšie ceny. Vaši zákazníci kvôli nižším cenám radi odídu, takže ceny znížite aj vy.

PayPal, Facebook, Google a pod. neboli prví. Azda jediný súčasný koncept, ktorý bol prvý a naozaj sa od začiatku uchytil, ktorý ma napadá je Bitcoin - a do neho investovalo množstvo ľudí, ktorí podstúpili riziko.

Pilníkom na Mt. Everest

Snažiť sa podporovať nástup exponenciálnej technológie štátnou podporou mi príde ako pomáhať ľuďom vystúpiť na Mt. Everest tým, že skúšame pilníkom na nechty opíliť ostré hrany skál. Exponenciálny vývoj nemôžeme výrazne urýchliť lineárnou investíciou, dokonca ani štátnou.

Čo je horšie, v prípade spomínaného mobilného operátora je to všetko fajn - súkromný investor stavil na novú technológiu a nepodarilo sa mu. Možno dostatočne skoro exitol a prenechal tento problém niekomu inému.

Štát vyberá peniaze vo forme daní, oficiálne na pomoc ľuďom. Berie všetkým - bohatým aj chudobným, firmám, ľuďom čo jazdia autom, ľuďom čo fajčia a toto bohatstvo presmeruje na riešenie toho, čo vníma ako problém (nezamestnanosť, zdravie, spravodlivosť). Štát je veľmi zlý venture investor.

Zastavme sa napríklad pri technológií solárnych panelov, ktoré toto interpretujú veľmi dobre. Osobne verím, že technológia solárnych panelov sa v dohľadnej dobe výrazne zlepší a osobne dúfam, že zlepšenie bude dokonca exponenciálne. Neviem. Ak je lineárne, oplatí sa do neho možno investovať, ak je exponenciálne, tak momentálne sa takmer určite neoplatí. Toto riziko si za všetkých američanov zobral prezident Obama, ktorý začal podporovať startupy, ktoré podnikajú so solárnymi panelmi, štát investoval do firmy Solyndra, prezident išiel na návštevu, odfotil sa pre novinárov, pomohol skvelému ekologickému startupu, ktorý zachráni svet. Keď firma pár rokov na to skrachovala, už sa nebol odfotiť na tlačovku. Obama riskoval peniaze, ktoré vybral od ľudí, ktorí ich veľmi pravdepodobne potrebovali na niečo iné ako spraviť stávku v ekologickom kasíne. Obama nemohol vedieť, že do tohto biznisu pôjde Elon Musk. Veď práve. A podporiť Muskov Solar City (teraz už Teslu) tiež nepovažujem za správne rozhodnutie.

Ak sa risk oplatí, posunie štát exponenciálu v čase bližšie k nám. Ak to bude naozaj exponenciála, tak tisícnásobné zlepšenie (zníženie ceny alebo zvýšenie efektivity alebo ľubovoľnú kombináciu) oproti súčasnému stavu posunie rádovo o jednotky dní. Lebo skok medzi 99x a 100x bude úplne zanedbateľný. Investujú veľa peňazí teraz, aby spôsobili úplne zanedbateľný efekt. Skúste sa s tou exponenciálou pohrať, nakreslite si funkciu 2^x a s skúste vypočítať, aký je rozdiel medzi 99 násobným a stonásobným zlepšením, ak viete, že medzi dvojnásobným a štvornásobným bolo 12 mesiacov.

Ktosi vypočítal, že za všetky dotácie na solárnu energiu v Nemecku sme si kúpili oddialenie globálneho otepľovania o rádovo hodiny. Druhá možnosť bola za tú istú cenu zo sveta odstrániť maláriu. Ja si vyberám možnosť dva.

Podpora podnikania

Chápem ideu za podporou malého podnikania. Štát investuje do firiem, ktoré považuje za dôveryhodné a potenciálne veľmi ziskové. Štát investuje teraz málo a buď má vo firme podiel alebo dúfa, že neskôr keď firma zarobí veľa peňazí, zaplatí aj veľa daní. Zároveň sa k tomu pridá idea, že startup vlastne zamestnáva ľudí a tak znižuje nezamestnanosť.

Ak odhliadneme od základného morálneho problému, ktorý so mnou väčšina ľudí nezdieľa - a síce že mi príde zvrhlé pýtať od takmer-dôchodcu peniaze z jeho výplaty na to, aby štát mohol riskovať v investovaní do najnovšieho startupu a veľmi pravdepodobne túto stávku prehrať - máme tu aj niekoľko praktických problémov. Prvým z nich je, že štát je veľmi zlý investor. Skúste sa zamyslieť nad tým, aké rozhodnutia robíte keď hráte poker o vlastné peniaze a keď hráte iba so žetónmi. Ak niekto urobí zlé rozhodnutie a kúpi priveľa skrachovaných startupov, stále môže urobiť powerpoint prezentáciu na ITAPA o tom ako štát podporuje kúlové slovenské startupy - to, že sú všetky z nich v strate alebo skrachovali, je druhá vec. Štát “podporuje”.

Druhý problém je podpora konkurencie. Prečo by mal taxikár za svoje dane podporovať revolúciu v sharing economy jázd? Len preto, že je to teraz kúl? Prečo väčšie zabehnuté firmy majú nedobrovoľne financovať rozbeh svojej konkurencie?

Ďalšia otázka je - naozaj klesne nezamestnanosť alebo len dôjde k zvýšeniu cien kvalifikovaných pracovníkov? Zamestnávajú startupy ľudí, ktorí si nevedia nájsť prácu alebo ostrieľaných ITčkarov a sériových podnikateľov, ktorí to robia popri práci alebo po škole? Samozrejme, problém by bol aj keby si ten štát tie pracovné miesta “kúpil”, t.j. priamo by im zadotoval výplatu.

Exponenciálny rozvoj nie je prírodný zákon - úloha konkurencie

Ďalším problémom s podporou špeciálne firiem podnikajúcich v exponenciálnom odvetví je zjavné nepochopenie toho ako exponenciálny rozvoj funguje. Gordon Moore povedal, že sa výpočtový výkon (meraný množstvom transistorov na ploche) každých 18 mesiacov zdvojnásobí - to je tá exponenciála. Ale stane sa tak aj v prípade, že štát určí, že Intel je super firma na výrobu mikroprocesorov, naleje do nich veľmi veľa peňazí a konkurenčné firmy (je jedno či sú z rovnakej krajiny alebo nie) skrachujú? Podľa mňa dôvod, prečo sa výkon zdvojnásobí nie je ten, že sme narazili na magickú exponenciálu. Dôvod je ten, že Intel si uvedomuje, že keď vedci nebudú makať na 100%, za 18 mesiacov niekto vyvinie procesor, ktorý je dvakrát rýchlejší a ukradne im všetkých zákazníkov. Exponenciála je poháňaná snahou zarobiť. Ak to má byť spôsobom, ktorý je trvalo udržateľný, funguje to vtedy, keď nový produkt má takú hodnotu, aby ju zákazník vnímal ako dostatočne vysokú v pomere k cene.

Ak niekto vyvinie solárny panel, ktorý stojí $10000 na voľnom trhu a štát z neho polovicu zatiahne, motivácia vyrábať lacnejšie panely je výrazne nižšia, firmy prestávajú súťažiť o zákazníkov, súťažia o vyčerpanie všetkých dotácií. Svoje produkty prispôsobia tomu, aby sa kvalifikovali na dotáciu a nie tomu, aby boli čo najlepšie a čo najlacnejšie. Krajina, ktorá toto urobí na jednej strane tlačí nové zlé peniaze, na druhej strane ich rovno hádže do pece na uhlie.

Štát teda nemá robiť nič?

Myslím si, že štátna podpora akéhokoľvek podnikania - veľkých zahraničných investorov aj malých startupov v akomkoľvek odvetví - je nezmysel. Čo by teda štát mal robiť? Ako vždy, uhnúť z cesty. Nemá šancu nasadnúť na exponenciálu, kým sa mašina s úradníkmi pohne tak, že vôbec otočí hlavou, štát bude zanedbateľný hráč.

Predstavte si, že by Skype prišiel do Estónskeho telekomunikačného úradu a povedal im, že chce licenciu ako telekomunikačný operátor, ale nebude používať telefónne čísla a prepojí celý svet a zadarmo. Kým by vôbec estónsky telekomunikačný úrad pochopil, čo od nich chcú, prešli by dva roky. Pozícia “Drahý Skype, všimli sme si, že máte milión aktívnych klientov, mohli by ste nám sprístupniť nahrávky pre užívateľov, na ktorých máme súdny príkaz” je oveľa lepšia. To isté s Uberom. Predstavte si, že by Uber prišiel požiadať o centrálnu taxi licenciu alebo by nútil svojich vodičov vybaviť si ju. Koľko by to asi trvalo mestskému úradu v Bratislave? Teraz je pozícia presne opačná, v meste rozmýšľajú ako to zregulovať tak, aby nenaštvali tisícky vodičov. Radikálne iná dynamika, aj keď štát samozrejme zlobu môže robiť vždy. Pýtať si odpustenie je lepšie ako povolenie, zvlášť v exponenciálnych odvedtviach.

Čo by štát mal robiť? Uhnúť z cesty. Oproti exponenciále je štát nepodstatná špendlíková hlavička, mal by sa prestať hrať na dôležitého. Podnikatelia budujú reputačné systémy a bez kvality to už dnes nejde. Internet znížil transakčné náklady natoľko, že štát už zďaleka nie je ten správny poskytovateľ služby “aby ma niekto nepodviedol”.

Konkrétne návrhy:

  • Znížiť všetkým podnikateľom daňové zaťaženie.
  • Zrušiť daňové licencie (aby bolo jednoduchšie začať).
  • Zrušiť daň z preinvestovaného zisku (podobne ako to má Estónsko). Startupy chcú všetko čo zarobia investovať do rastu. Je to štátna podpora startupov, ktoré už generujú zisk - chceme im pomôcť v generovaní ešte viac zisku. Takto podporíme len tie firmy, ktoré preukázali, že dokážu dosiahnuť zisk. Výrazne sa tým znižuje riziko.
  • Umožniť všetkým kto o to požiadajú stať sa jednoducho plátcom DPH. Prestať vyberať “zálohy na vratky”, ktoré sú určené úradníkom a arbitrárne. Predstavte si, že chcete robiť startup, ktorý obsluhuje firemných zákazníkov - teda potrebuje byť plátca DPH. Momentálne podáte žiadosť o plátcovstvo DPH a štát vám povie, že od vás chce zálohu €20 000. Ak ste partia troch nadšencov, váš startup práve skončil, aj keď na to nie je žiadny dôvod.
  • Totálne zjednodušiť založenie a prevádzku firmy. Byrokracia s obchodným registrom a množstvom živností a podobne - máme eID. Založenie firmy nemôže byť o nič ťažšie ako že vložím občiansky do čítačky, vyberiem si meno firmy, postupne vložím občianske všetkých konateľov a elektronicky podpíšem zakladateľskú listinu. Všetky úrady mi napíšu, že ma vítajú v systéme a či a kedy odo mňa niečo budú potrebovať. Daňový úrad ma notifikuje o lehotách, ktoré mám splniť. Takto to funguje v civilizovaných krajinách.
  • Zrušiť živnosti. Nemyslím tým zakázať ľuďom podnikať, myslím tým to, že neexistuje žiadny dôvod na to, aby nebol podnikateľom každý. V USA keď chcem niekomu spraviť nejakú službu - napríklad niečo naprogramovať, opraviť vodovod, predávať čokoľvek, nepotrebujem žiadnu “živnosť”. Totálne zbytočný koncept. Demokratizácia podnikania. Každý človek nech môže vystaviť faktúru a legálne dodať čokoľvek bez živnostenského úradu a firemných účtov. Totálne zbytočná byrokracia, ktorá nič neprináša. Sloboda podnikania neznamená, že keď mi štát vydá listinu, môžem podnikať. Sloboda podnikania znamená, že som slobodný človek a podnikavosť mám v krvi, preto podnikám keď sa mi zachce. Takto začnú vznikať veľmi experimentálne služby, startup môže začať tak, že ho proste začnem robiť a po štyroch mesiacoch môžem zistiť, či sa to oplatí, ak nie, tak ho zruším a budem robiť niečo iné, bez toho, aby som akokoľvek interagoval s úradom.

Záver

Štátna podpora podnikania, startupov alebo nových technológií je podľa mňa nezmysel. Je to snaha s veľkým rizikom pilníkom na nechty zjednodušiť výstup na Mt. Everest. Exponenciály fungujú vďaka snahe zarobiť peniaze, vďaka konkurencií a vďaka tomu, že prinášajú niekomu obrovskú hodnotu. Prestaňme oddaľovať globálne otepľovanie o dve hodiny a umožnime podnikateľom zachrániť svet. Ako na to v mojom staršom (anglickom) blogu alebo v mojom článku o podobnej téme na portáli Menej Štátu.

Comments

Written by Juraj Bednár //