Neviem, a preto som libertarián ateista

Neviem, a preto som libertarián ateista Penn Jillette, 10.10.2011 Prinášame preklad komentára známeho moderátora a spisovateľa Penna Jiletta, v ktorom hovorí, že je ateista a libertarián, pretože je veľa vecí, ktoré nevie. Hovorí tiež, že súcit sa prejavuje tak, že pomôžete tým, ktorí trpia. Spoliehať sa na vládu, že prinúti iných dávať, je podľa neho nemorálne a prejavom lenivosti. Nezískate žiadny morálny kredit za to, že iných ľudí donútite robiť to, čo si vy myslíte, že je správne, hovorí Jillette. Poznámka editora: Penn Jillette, spisovateľ, moderátor a častý hosť televíznych relácií, je polovicou kúzelníckej dvojice Penn & Teller, ktorá vyhrala Emmy Award. Je autorom novej knihy “God, No! Signs You May Already Be an Atheist and Other Magical Tales” (Preboha nie! Náznaky že možno už ste ateista a iné kúzelné rozprávky“) Snažím sa chváliť tým, že som sa priatelil s géniom Richardom Feynmanom. Párkrát prišiel do našej relácie a veľmi nám polichotil, párkrát som s ním večeral, párkrát sme spolu pokecali cez telefón. Volal som mu kvôli rýchlokurzu fyziky, aby som sa mohol tváriť, že som čítal jeho knihy. Akokoľvek by som sa ale chcel chváliť, preháňal by som, keby som ho nazýval priateľom. Nikdy by som mu nezavolal, aby mi pomohol presťahovať gauč. Raz som mu ale zavolal a spýtal sa, ako by sme mohli zohnať tekutý dusík pre chystaný spot u Lettermana. Bol jediný fyzik, ktorého som vtedy poznal. Vysvetlil mi trpezlivo, že nevie. Že je teoretický fyzik a ja potrebujem praktického, ale nejakého by mi skúsil nájsť. Asi o pol hodinu neskôr mi zavolal učiteľ fyziky z vysokej školy v Brooklyne a povedal: „Neviem čo je to za kanadský žartík, ale práve mi zavolal do školy vedec a držiteľ Nobelovej ceny, dal mi toto číslo a povedal mi, aby som zavolal Pennovi z Penn & Teller a pomohol mu s jeho vystúpením u Lettermana.“ Predpokladám, že toto má k priateľstvu celkom blízko. Môj priateľ Richard Feynman povedal, „Neviem“. Počul som ho to povedať viackrát. Povedal to rovnako ako Harold, mentálne postihnutý umývač riadu, s ktorým som pracoval, keď som ako mladík pracoval za minimálnu mzdu v reštaurácii Famous Bill v Greenfielde, Massachusetts. „Neviem“ nie je ospravedlnenie. Nie je sa za čo hanbiť. Je to jednoduché vyjadrenie faktu. Keď Richard Feynman niečo nevedel, často pracoval tvrdšie ako ktokoľvek iný, aby to zistil, ale kým to nevedel, povedal „Neviem“. Rád si myslím, že patrím niekam medzi mojich priateľov Harolda a Richarda. Neviem. Snažím sa nezabudnúť na to a povedať „Neviem“ presne tým spôsobom ako to hovorili obaja - ako jednoduché vyjadrenie faktu. Nie vždy to funguje, ale snažím sa. Minulý týždeň som robil rozhovor pre reláciu Piersa Morgana (ktorú predtým robil Larry King). Piers do mňa trochu rýpal za môj ateizmus (je to jeho práca) a potom do mňa trochu rýpal za libertariánstvo (tiež jeho práca). Robil to tým, že sa ma pýtal nemožné otázky, otázky, ktoré by nikto z nás, Harold, Richard, ja, (alebo Piers), nemohol nikdy zodpovedať. Začal s otázkou „Ako si sa sem dostal?“ a ja som začal hovoriť o mojej ceste k showbizu a k ateizmu a on ma prerušil a povedal, že myslel ako bol stvorený vesmír. Povedal som: „Ja neviem“. On povedal „Boh“, odpoveď, ktorá znamenala, že ani Piers nevie, ale má pre to výraz, vďaka ktorému som sa mal cítiť vylúčený z jeho osvieteného klubu. Potom sa ma spýtal, čo by sme mohli spraviť aby sme pomohli chudobným ľuďom. Povedal som, že som daroval peniaze, jedlo, zdravotnú starostlivosť a služby, a on povedal „Nie“, že myslel, čo by spoločnosť mohla spraviť, aby sa problém chudobných ľudí vyriešil. Znovu ma nachytal. Povedal, že to má robiť vláda, čo som interpretoval ako ďalší spôsob, ako povedať, že sám nevie, ale on si myslel, že takto budem vyzerať ako zlý človek… aj keď sa zaujímam a snažím sa pomôcť. To, čo ma robí libertariánom je to, čo ma robí ateistom – neviem. Ak neviem, neverím. Neviem ako sme sa sem dostali, a nemyslím že ani ktokoľvek iný to vie. Máme niektoré kúsky skladačky a získame ich viac, ale nebudem používať vieru na vypĺňanie medzier. Nebudem veriť veciam, ktoré tvrdia televízni moderátori bez akéhokoľvek dôkazu. Počkám si na skutočný dôkaz a potom budem veriť. A neverím, že ktokoľvek naozaj vie, ako pomôcť všetkým. Ja neviem ani, čo je najlepšie pre mňa samého. Zoberte moju neistotu o tom, čo je najlepšie pre mňa, vynásobte to každou kombináciou viac ako troch stoviek miliónov ľudí v Spojených štátoch, a ja nemám ani potuchy čo by mala vláda urobiť. Prezident Obama určite vyzerá a správa sa múdrejšie ako ja, ale nikto nie je dva na 300 miliónov-násobne múdrejší ako ja. Nikto nie je dva na 300 miliónov-krát múdrejší ani ako veverička. Určite neviem, čo spraviť s AA+ hodnotením a či by sme mali žiť nad pomery, a o kompromise a obetiach. Vôbec netuším. Som na smrť vydesený zo života na dlh. Bol som pouličný kúzelník a cirkusant – nechceli mi zvýšiť debetný limit, nechceli mi ani len povoliť debetný limit – mojou jedinou voľbou bolo žiť v rámci mojich pomerov. To je to, čomu rozumiem z vlastnej skúsenosti, a to nie je veľa. Prekvapuje ma, koľko ľudí si myslí, že voľbou vlády, ktorá dáva chudobným peniaze, prejavujú súcit. Súcit znamená pomáhať chudobným a trpiacim. Zvoliť vládu, ktorá použije zbrane, aby dostala peniaze a mohla pomáhať chudobným a trpiacim, je nemorálna pokrytecká lenivosť postavená na donucovaní. Ľudia potrebujú jesť, liečiť sa, vzdelávať, obliekať a byť chránení, a ak sme súcitní, pomôžeme im, ale tým, že donútite iných ľudí robiť to, čo si myslíte, že je správne, žiadny morálny kredit nezískate. Pomáhať iným je obrovská radosť, ale robiť to s pištoľou pri hlave radosť nie je. Ľudia argumentujú, že vláda neznamená skutočné donucovanie. Veríte tomu? Skúste nezaplatiť dane. (Toto je len myšlienkový experiment – odporúčať niekomu nezaplatiť dane na cnn.com je pravdepodobne federálny trestný čin, a ja som síce trochu blázon, ale nie som šialený.) Keď vám prídu na neplatenie daní, skúste neprísť na súd a zbrane budú vytiahnuté. Štátna moc je donucovanie – doslova, nie obrazne. Neverím, že väčšina vždy vie, čo je najlepšie pre každého. To, že si väčšina myslí, že poznajú spôsob ako dosiahnuť niečo dobré, nedáva tej väčšine právo použiť silu na menšinu, ktorá to nechce platiť. A ak vôbec musíte použiť zbraň, neverím, že viete ako na to. Demokracia bez úcty k osobným slobodám je nanič. Je to len spolčenie sa proti podivínovi, a mňa vždy považujú za podivína. Ako sme sa sem dostali a ako všetkých zachránime? Neviem, ale robím všetko čo je v mojich silách. Prepáč Piers, to je všetko. Názory vyjadrené v tomto komentári patria výlučne Pennovi Jillettovi CNN, 17.8. 2011 Pre INESS preložila Martina Vajsová (via Instapaper) J.

[http://www.iness.sk/modules.php?name=News&file=article&sid=6550][1]

Neviem, a preto som libertarián ateista
Penn Jillette, 10.10.2011

![][4]Prinášame preklad komentára známeho moderátora a spisovateľa Penna Jiletta, v ktorom hovorí, že je ateista a libertarián, pretože je veľa vecí, ktoré nevie. Hovorí tiež, že súcit sa prejavuje tak, že pomôžete tým, ktorí trpia. Spoliehať sa na vládu, že prinúti iných dávať, je podľa neho nemorálne a prejavom lenivosti. Nezískate žiadny morálny kredit za to, že iných ľudí donútite robiť to, čo si vy myslíte, že je správne, hovorí Jillette.

Poznámka editora: Penn Jillette, spisovateľ, moderátor a častý hosť televíznych relácií, je polovicou kúzelníckej dvojice Penn & Teller, ktorá vyhrala Emmy Award. Je autorom novej knihy “God, No! Signs You May Already Be an Atheist and Other Magical Tales” (Preboha nie! Náznaky že možno už ste ateista a iné kúzelné rozprávky“) Snažím sa chváliť tým, že som sa priatelil s géniom Richardom Feynmanom. Párkrát prišiel do našej relácie a veľmi nám polichotil, párkrát som s ním večeral, párkrát sme spolu pokecali cez telefón. Volal som mu kvôli rýchlokurzu fyziky, aby som sa mohol tváriť, že som čítal jeho knihy. Akokoľvek by som sa ale chcel chváliť, preháňal by som, keby som ho nazýval priateľom. Nikdy by som mu nezavolal, aby mi pomohol presťahovať gauč. Raz som mu ale zavolal a spýtal sa, ako by sme mohli zohnať tekutý dusík pre chystaný spot u Lettermana. Bol jediný fyzik, ktorého som vtedy poznal. Vysvetlil mi trpezlivo, že nevie. Že je teoretický fyzik a ja potrebujem praktického, ale nejakého by mi skúsil nájsť. Asi o pol hodinu neskôr mi zavolal učiteľ fyziky z vysokej školy v Brooklyne a povedal: „Neviem čo je to za kanadský žartík, ale práve mi zavolal do školy vedec a držiteľ Nobelovej ceny, dal mi toto číslo a povedal mi, aby som zavolal Pennovi z Penn & Teller a pomohol mu s jeho vystúpením u Lettermana.“ Predpokladám, že toto má k priateľstvu celkom blízko. Môj priateľ Richard Feynman povedal, „Neviem“. Počul som ho to povedať viackrát. Povedal to rovnako ako Harold, mentálne postihnutý umývač riadu, s ktorým som pracoval, keď som ako mladík pracoval za minimálnu mzdu v reštaurácii Famous Bill v Greenfielde, Massachusetts. „Neviem“ nie je ospravedlnenie. Nie je sa za čo hanbiť. Je to jednoduché vyjadrenie faktu. Keď Richard Feynman niečo nevedel, často pracoval tvrdšie ako ktokoľvek iný, aby to zistil, ale kým to nevedel, povedal „Neviem“. Rád si myslím, že patrím niekam medzi mojich priateľov Harolda a Richarda. Neviem. Snažím sa nezabudnúť na to a povedať „Neviem“ presne tým spôsobom ako to hovorili obaja - ako jednoduché vyjadrenie faktu. Nie vždy to funguje, ale snažím sa. Minulý týždeň som robil rozhovor pre reláciu Piersa Morgana (ktorú predtým robil Larry King). Piers do mňa trochu rýpal za môj ateizmus (je to jeho práca) a potom do mňa trochu rýpal za libertariánstvo (tiež jeho práca). Robil to tým, že sa ma pýtal nemožné otázky, otázky, ktoré by nikto z nás, Harold, Richard, ja, (alebo Piers), nemohol nikdy zodpovedať. Začal s otázkou „Ako si sa sem dostal?“ a ja som začal hovoriť o mojej ceste k showbizu a k ateizmu a on ma prerušil a povedal, že myslel ako bol stvorený vesmír. Povedal som: „Ja neviem“. On povedal „Boh“, odpoveď, ktorá znamenala, že ani Piers nevie, ale má pre to výraz, vďaka ktorému som sa mal cítiť vylúčený z jeho osvieteného klubu. Potom sa ma spýtal, čo by sme mohli spraviť aby sme pomohli chudobným ľuďom. Povedal som, že som daroval peniaze, jedlo, zdravotnú starostlivosť a služby, a on povedal „Nie“, že myslel, čo by spoločnosť mohla spraviť, aby sa problém chudobných ľudí vyriešil. Znovu ma nachytal. Povedal, že to má robiť vláda, čo som interpretoval ako ďalší spôsob, ako povedať, že sám nevie, ale on si myslel, že takto budem vyzerať ako zlý človek… aj keď sa zaujímam a snažím sa pomôcť. To, čo ma robí libertariánom je to, čo ma robí ateistom – neviem. Ak neviem, neverím. Neviem ako sme sa sem dostali, a nemyslím že ani ktokoľvek iný to vie. Máme niektoré kúsky skladačky a získame ich viac, ale nebudem používať vieru na vypĺňanie medzier. Nebudem veriť veciam, ktoré tvrdia televízni moderátori bez akéhokoľvek dôkazu. Počkám si na skutočný dôkaz a potom budem veriť. A neverím, že ktokoľvek naozaj vie, ako pomôcť všetkým. Ja neviem ani, čo je najlepšie pre mňa samého. Zoberte moju neistotu o tom, čo je najlepšie pre mňa, vynásobte to každou kombináciou  viac ako troch stoviek miliónov ľudí v Spojených štátoch, a ja nemám ani potuchy čo by mala vláda urobiť. Prezident Obama určite vyzerá a správa sa múdrejšie ako ja, ale nikto nie je dva na 300 miliónov-násobne múdrejší ako ja. Nikto nie je dva na 300 miliónov-krát múdrejší ani ako veverička. Určite neviem, čo spraviť s AA+ hodnotením a či by sme mali žiť nad pomery, a o kompromise a obetiach. Vôbec netuším. Som na smrť vydesený zo života na dlh. Bol som pouličný kúzelník a cirkusant – nechceli mi zvýšiť debetný limit, nechceli mi ani len povoliť debetný limit – mojou jedinou voľbou bolo žiť v rámci mojich pomerov. To je to, čomu rozumiem z vlastnej skúsenosti, a to nie je veľa. Prekvapuje ma, koľko ľudí si myslí, že voľbou vlády, ktorá dáva chudobným peniaze, prejavujú súcit. Súcit znamená pomáhať chudobným a trpiacim. Zvoliť vládu, ktorá použije zbrane, aby dostala peniaze a mohla pomáhať chudobným a trpiacim, je nemorálna pokrytecká lenivosť postavená na donucovaní. Ľudia potrebujú jesť, liečiť sa, vzdelávať, obliekať a byť chránení, a ak sme súcitní, pomôžeme im, ale tým, že donútite iných ľudí robiť to, čo si myslíte, že je správne, žiadny morálny kredit nezískate. Pomáhať iným je obrovská radosť, ale robiť to s pištoľou pri hlave radosť nie je. Ľudia argumentujú, že vláda neznamená skutočné donucovanie. Veríte tomu? Skúste nezaplatiť dane. (Toto je len myšlienkový experiment – odporúčať niekomu nezaplatiť dane na [cnn.com][5] je pravdepodobne federálny trestný čin, a ja som síce trochu blázon, ale nie som šialený.) Keď vám prídu na neplatenie daní, skúste neprísť na súd a zbrane budú vytiahnuté. Štátna moc je donucovanie – doslova, nie obrazne. Neverím, že väčšina vždy vie, čo je najlepšie pre každého. To, že si väčšina myslí, že poznajú spôsob ako dosiahnuť niečo dobré, nedáva tej väčšine právo použiť silu na menšinu, ktorá to nechce platiť. A ak vôbec musíte použiť zbraň, neverím, že viete ako na to. Demokracia bez úcty k osobným slobodám je nanič. Je to len spolčenie sa proti podivínovi, a mňa vždy považujú za podivína. Ako sme sa sem dostali a ako všetkých zachránime? Neviem, ale robím všetko čo je v mojich silách. Prepáč Piers, to je všetko. Názory vyjadrené v tomto komentári patria výlučne Pennovi Jillettovi [ CNN, 17.8. 2011][6] Pre INESS preložila Martina Vajsová

     

(via [Instapaper][7])

J.

[http://www.iness.sk/modules.php?name=News&file=article&sid=6550][8]

[4]: [5]: http://cnn.com [6]: http://edition.cnn.com/2011/OPINION/08/16/jillette.atheist.libertarian/ [7]: http://www.instapaper.com/ [8]: http://www.iness.sk/modules.php?name=News&file=article&sid=6550

Comments

Written by Juraj Bednár //