O prírodných látkach

Neraz s ľuďmi diskutujem na tému prírodné vs. chemické látky a častokrát to musím vysvetľovať nanovo. Skúsim to teda spísať sem, aby som sa k tomu mohol vrátiť.

V prvom rade, celý tento text závisí na fakte evolúcie, ak s ním máte nejaký problém, zvyšok vám pravdepodobne nebude dávať zmysel a môžete prestať čítať.

Základná otázka, ktorú si treba položiť je: aké rastliny v prírode prežijú? Prvotný pohľad môžeme rozdeliť na dva extrémy: rastliny plné dobrých látok pre život (vitamíny, vláknina, antioxidanty, … – napríklad brokolica) a rastliny, nie úplne zdravé pre náš život – napríklad taký durman.

Na prvý pohľad je jasné, že šancu prežiť majú tie rastliny, ktoré sú jedovaté a toxické, pretože ľudia ani zvieratá ich nezjedia. Akú motiváciu má teda brokolica nemať v sebe jedovaté alkaloidy?

Odpoveď je jednoduchá, ale dostaňme sa k nej okľukou. Predstavme si obrovské územie dajme tomu veľkosti vysokých tatier, ktoré obsahuje len durman. Všetky živočíchy a ľudia, ktorí sa živia durmanom zomrú, čím jemne pohnoja pôdu, prvá generácia durmanu bude z tohto faktu príjemne napapaná, druhá generácia zomrie na nedostatok živín.

Z dlhodobého hľadiska je teda nevyhnutné, aby aspoň časť rastlín v danej oblasti bola zjediteľná a aby zvieratá žili aspoň tak dlho, aby sa mohli rozmnožiť a hnojiť pôdu.

A ako teda vznikla brokolica? Verte alebo nie, cca pred 2000 rokmi ju selektívnym krížením z divokej kapusty (podobne ako napríklad karfiol) vypestovali farmári. Nie, naozaj, brokolica sa v prírode nenachádzala, jej existencia je daná len tým, že my ľudia sme ju systematicky pestovali a šľachtili.

Nechcem tým povedať, že rastliny nemajú žiadnu motiváciu obsahovať dobré látky. Potom by sme tu nemali mätu, čajovník (aj keď tie prešli tiež celkom slušnou kultiváciou a málokto by spoznal pôvodný čajovník v porovnaní s dnešnými odrodami).

Evolúcia ale relatívne málo tlačí na to, aby obsahovala dobré látky pre nás.

Treba si uvedomiť, že výroba každej látky je energia a vyrábanie pre rastlinu zbytočných liečivých látok je energia minutá zbytočne (t.j. rastliny, ktoré radšej robia s tou energiou niečo pre seba budú na tom z dlhodobého hľadiska lepšie).

Ak sa pozeráme na rastliny okolo nás, takmer všetko sú to rastliny, ktoré sú (umelo) selektívne krížené tak, aby dané liečivé látky obsahovali. Napriek tomu, že obsahujú dobré látky, obsahujú kopec zbytočných látok, množstvo toxínov, ktorých sa nezbavíme ani pri najlepšej vôli (sú v pôde a pod.).

V čom je teda rozdiel medzi vitamínom C z umelých vyšľachtených pomarančov a vitamínom C z labáku? (Pomaranče s “biokvalitou” sú rovnako vyšľachtené ako akékoľvek iné pomaranče). Ak mi neveríte, pozrite sa napríklad ako vyzerá pôvodný banán, pomaranč je kríženec pomela a mandarinky.

Nechcem tým povedať, že poďme jesť vitamín C z tabletiek a nejedzme pomaranče.

Čo chcem povedať je, že rozdelenie na “prírodné” a “umelé” nie je založené na faktoch a že niečo, čo vznikne v labáku môže byť čistejšie a tým aj zdravšie (t.j. neobsahuje rastlinné toxíny z potravy, prostredia a vyrobené z pôvodného DNA). S pomarančami ani brokolicou nemám problém, sú to úžasné rastliny, ale sú z veľkej časti dielom človeka, nie prírody.

Skúste sa niekedy prejsť po pralese, či by ste sa najedli. A ako rýchlo by ste zomreli na otravu…

Comments

Written by Juraj Bednár //